....
Bežím za ňou, musím ju mať. Nikto iný. Len ja. Nikto o nás nesmie vedieť. Je moja. Vždy bola a bude. Nesmie mi ujsť. Nesmie ma opustiť. Ona nie. Sme prepojený. A toto puto ona nemôže porušiť. To je nedovolím.
- To nemôžeš, nie, prestaň utekať vráť sa. Prosííííím,- vzlykal som. Milujem ťa. Milujem ťa tak ako ani jednu z nich.
-Stoj! Aj tak ťa dostanem,-kričal som a kričal. No ona ma nechcela počuť. Nie, nie. To nemohlo byť tým. Je ďaleko a les je hustý a a a ....Mala v sebe niečo, čo... čo som hľadal u žien celý život a nikdy túto vlastnosť nenašiel v čistom a úplnom stave. Bola krásna. Zosobňovala nevinnosť.Tá najkrajšia z múz. Moja múza. Len moja strieborná líška, ktorej lesk predčil lesk vlasov mojej manželky, ktorej pohľad pohltil pohľad milenky, a ktorej energia zatieňuje Samotného.Túžby, čo prebúdzala a vytvárala som nepoznal a nikdy nemal. Pohltila ma.
Zastavila. Nevládze. Aká je dokonalá. Nádherné strieborné vlasy a pevná dievčenská dráždivá postava. Podobná matkinej, ktorú som tak obdivoval. - Stoj,- šepol som. Neber mi zmysel. Chuť. Život. Chcem žiť, cítiť, rozhodnúť sa..... prestať s tým. Chcem vedieť čo mám a čo som mal robiť. Každé rozhodnutie má svoje následky. Za každé z nich sa musím zodpovedať.
- Klik.
- Prepáč,- šepol som, tak ako som šepol dnes už dvakrát. Tri lásky. Trikrát nenaplnené. Moje srdce mala prvá, moju vášeň druhá a tretia....Na zemi ležala strieborná líška, doma srdce a v aute vášeň. V rukách spočinula tá najdôležitejšia, moja krv. A na rukách ta najčistejšia krv. Krv mojej krvi.Za každé rozhodnutie sa budem musieť zodpovedať. Každé má nevyhnutne svoje následky. Tri rozhodnutia. Jeden následok.
- Klik.
Za všetko sa budem zodpovedať Samotnému.