Bez slov. Pre teba

Čo mám robiť? Čo? Ako to vysvetlím, ako sa zbavím toho, čo som vykonal? Čo poviem doma, kamarátom? Budú na mňa pozerať ako na zviera. Ako na bezcitnú sviňu. Toto už ozaj nevysvetlím. Akurát sprchová hlavica ma obdarovávala pokojom a útechou, ktorú som teraz tak nutne potreboval. Akurát ona maskovala moje slzy. Studená sa mieša s teplou, sladkastá so slanou, skutočné zakrýva ich obrazmi. Pokoj. Pokoj. -Pokoj.   Keď som sa vrátil do izby, tak tam stále bola. Ležala v tej istej, dokonalej a spokojnej polohe, a akej som ju zanechal. Začalo sa to včera. ... Mám jednu z mojich svojských nálad, keď ju vidím v Mlyne. Sedí za stolom várou k obrovskému zrkadlu, popíja a plače. Poznám ju už hádam tri roky, no až v posledných dňoch sme sa začali podpichovať. Až v týchto dňoch sa pre mňa stala objektom túžby, obsesie a citov. Ona mi to všetko v menších dávkach opätovala, viac nemôže, má priateľa. Pozerám na je obraz cez depresívne pôsobiacu dymovú clonu nevnímajúc okolie. ... Ocitol som sa na lavici oproti nej. Bez slov ju držím za ruku a hladím ju po tvári. Bez slov. načo zbytočne rozprávať. Bez slov. Pozeráme jeden druhému do očí a ona bez slov potiahne z mojej cigarety. Bez slov mi ju vrátila a bez slov si z nej potiahnem. Filter chutí a vonia ako jej pery a ja sa ich túžim dotknúť. Bez slov moju túžbu napĺňa. Bez slov trpím v tomto raji. Bez slov si predstavujem čo bude nasledovať. Ďalší priebeh už mám dávno napísaný. Konečne prežijem to, o čom už tak dlho píšem. Konečne pochopím psychické rozpoloženie samého seba. Bez slov sme vstali a vyšli do tmy.   Tma nás pohltila. Nevidíme nič. Nevidíme seba. Úplne nás pohltila. Len cítim jej prítomnosť, jej hebkú ruku, ktorú vzrušene zviera tá moja. Až keď to mračná na okamih povolia, tak uvidím je šťastnú, no zaslzenú tvár. Bez slov ju vtrhávam   do môjho objatia. Bez slov sa ju snažím utešiť. Chúďa, plače mi na rameno a ja neviem, čo povedať. Emócie mnou zmietajú, tlačia sa mi na jazyk, snažia sa prerušiť naše ticho. Bez slov. Vzlyká, celá sa trasie, srdce jej neuveriteľne bije a plače. Prerušujem éru ticha bez slov.-Psst. Neboj. Pomocou prstov jej zdvíham hlavu. Utieram tie čisté slzy a hladím ju po tvári. Pomaly. Nežne. S láskou. Kryjúc vzrušenie. Obsesiu. Nenásytnosť. Palcom jej prechádzam po zaslzených perách. Ochutnávam ich. V hlave počujem len vzlykajúci hlas,: „pena bože, pane bože, neverím, že sa mi to podarilo. Musím to dokončiť. Musím. Huraaaa. Som dobrý! Áaaano. Sústreď sa. Len sa sústreď. Musíš to dotiahnuť. Toto si už dlho chcel, tak to nepokaz. Povedz to. Povedz tooo, prosííííím!“ -Nechceš ísť ku mne na izbu? Budeme sami. (áno, áno, áno!) ...Milujeme sa. Moje ruky sa už dlho takto netešili. Už dlho takto neblúdili po tak krásnom ženskom tele. Naposledy...bolo to už dávno. Je nádherná. Je uvoľnená. Je tak vzrušená. Je tak odovzdaná. Ide z nej čistá energia. Je to dokonalý akt lásky. Jemná, skoro až hodvábna pokožka na jej brušku odpovedá na každý môj dotyk. Chĺpky má nabité statickou energiou. Dokonalé boky, stehná, prsia, krk. Celá je dokonalá. Jej telo sa dokonale vlní. Splývame. Už dlho som sa necítil tak dobre, tak šťastne, tak... Už dlho. Chvejem sa. Celý sa chvejem. To je tou radosťou. Tým opojením. Tým opojením, ktoré som naposledy zažil tak dávno. Tým opojením, ktoré som tak dlho chcel. Ktoré aj ona tak dlho chcela a potrebovala. Tým opojením to nabralo dokonalosť. Nevinnosť. Éterickosť. A lásku.Milujem. Milujem ju. ...Štvrtok Slová. Samé slová. Rozprávame sa a rozprávame si. Všetko. To čo sme o sebe nevedeli, čo sme tušili a čo sme vedieť nechceli. Len to prehĺbilo to, čo sme zažívali včera. Milovali sme sa. Rozprávali sme sa. Spoznávali sme sa. Slovami aj bez nich. Povedala mi čo ju trápi, čo ju zaujíma, čoho sa bojí. Povedal som je čoho sa bojím. Čo v tomto momente cítim. Pokojne sme zaspali.   Štvrtok cez deň -Milujem ťa-, povedala a usmiala sa na mňa. -Musím ísť domov,- povedal som a začal som sa baliť. Musím toho doma veľa vysvetliť. (čo mám robiť? Čo mám robiť? Nechcem ťa stratiť. Ani jednu z vás. Prosííííím nenechávajte ma tu samého. Milujte ma! Ľúbte ma.) -milujem ťa,- povedala. -aj ja teba Lucia (Aj ja teba Janka)