MOJA SAMOVRAŽDA

Prečo? Prečo, pýtate sa? Musím. Dnes som si totiž uvedomil, že už nemám chuť žiť. Stratil som jednoducho tú slepú vôľu. Vôľu, ktorá ma poháňala, ktorá sa snažila niečo získať. Či už s mojim dovolením, alebo sama. Ale snažila sa. Takže. Čo tu ešte budem robiť bez vôle. Jednoducho som stratil chuť žiť. Už sa mi nechce. Pomoooc pomoooc jeden chlapec stratil chuť do života. Prosíme celebrity aby ju pre neho znova vytancovali. Prosím vytancujte tmu z mojej duše. Už sa len musím rozhodnúť, ako sa to stane. Lieky? Žiletka? Skok? Zbraň? Alebo nejaká kombinácia? Napríklad: škatuľka liekov : 100Sk vaňa napustená teplou vodou: zadarmo fľaša vína (červeného): 350 Sk žiletka: 15Sk Pocit bezmocnosti: Na nezaplatenieMal by som si k tomu pustiť hudbu. Mal. Mal. Mal by som. Niečo, čo umocní ten moment. Niečo, čo tomu dodá lesk Hollywoodu. Musí to byť silné. Publikum pri tom musí vyroniť slzu a pochopiť moje konanie. A samozrejme potom podporovať predaj umelcovho CD. SKOKViem, aký to musí byť pocit, keď budem stáť na tom balkóne. Deviate poschodie, pološero a mierny vánok. Buchot srdca, keď prvá noha spočinie na zábradlí a stiahnuté hrdlo, ak tam budú obe. Neviem však, čo sa mi bude preháňať hlavou. Na čo, alebo na koho budem myslieť? Na staré dobré časy? Na čas strávený so mnou a ako ma rozchod zničil? Na všetky priateľky?Viem, že sa budem báť. Ako malý chlapec, keď ide po prvý krát k zubárovi. Budem plakať skutočné slzy. Skutočne sa nimi budem dusiť a skutočne sa budem triasť. Skutočne budem bledý ako stena. Veď...Veď ma čaká niečo nepoznané. Niečo o čom som už počul a niečo, čo by som nespravil ak by som sa so sebou nerozišiel. Niečo o čom všetci hovoria so strachom v hlase.A za mnou Fredy Mercury len pre mňa zaspieva Innuendo. -Môžeš byť tým, čím chceš,- povedal som jej raz dávno. Uhasím cigaretu, otočím sa tvárou k dverám, nahodím smutný úsmev a... a pustím sa.KOMBOBude ťažké prekonať reflex vracania. Lieky a alkohol som nikdy nezniesol. Nejde to dohromady. A ešte k tomu to musím vypočítať tak, aby som si stihol podrezať obe zápästia. Ak sa to podarí, tak mám pred sebou zaujímavú jazdu. Čo uvidím? Čo budem cítiť? A ako bude táto najpomalšia a najpoetickejšia smrť postupovať? Pomaly od nôh, aby som si to stihol vychutnať. Najprv mi pukne srdce a zažijem tú najtrýznivejšiu bolesť. Teda hneď po tej, akú som si spôsobil ja.A možno jednoducho omdliem a ocitnem sa vo svete najprv ružových a potom čiernych spomienok na seba. Na bolesť, ktorú som si spôsobil.(Foo Fighters – Times like these)ZBRAŇNa to sa teším. O tomto som premýšľal ešte pred tým ako sa poznal. Všetko mám v tomto prípade ujasnené. Od toho, čo mám na sebe, kde sa to stane, aké bude počasie a kto mi bude hrať. Bude to jesenný štvrtok. Bude už tma a bude padať hustý dážď. Kvapka na kvapke. A v centre diania toho celého moja maličkosť. Modré roztrhané rifle. Značne zničené čínany a moje obľúbené tričko. Biele, aby sa aj dámy v hľadisku mali na čo pozerať. Teším sa. Fakt sa na to teším. V rukách Marska a zbraň.Pomalá a rýchla smrť sú kamaráti. A spolu tvoria úspešné duo. Ak ťa nedostane jedna, tak to urobí druhá.V živote som v rukách zbraň nemal. Sny a predstavy boli.Pamätám si jednu cestu v hromadnej doprave, keď som sa úplne stratil a nikoho nevnímal. Sústredene, so slzami na krajíčku som ju sledoval. Ako sa uložila v mojej ruke, ako ju láskala, ako jej hovorila, nech ju objíme. A ona tak urobila. Najprv nežne, ukazovákom hladila hlaveň. Cítila ju. Jej telo, jej dušu. Jej túžby. Jej stony. Pritlačila. Palcom sa intenzívne blížila ku spúšti. Jazdila po nej. Dráždila ju. Brnkala po nej. Zvýšila tempo. Pritvrdila objate. Namierila ju na mňa a vtlačila mi ju do úst. Klik. Všetko sa vrátilo. Pani, čo sedela oproti mne bola na smrť vystrašená. A bála sa ešte viac, keď som jej smerom poslala úsmev.No vtedy tam nebola hudba. A teraz bude. Kane. Rain down on me. No môj život sa mal skončiť inak. Ocitol som sa pod kanadami skínov uprostred sadu Janka Kráľa niečo pred polnocou. Z úst mi razil Bromhexin a Panadol a neďaleko sa povaľovala fľaška tvrdého. Smial som sa a to ich ešte viac vyhecovalo. Plakal som a to ich prinútilo vytiahnuť zbraň. A v tom sa čas akoby zastavil....Hlavným problémom je otázka: „Prečo?“. Prečo sme ochotní ukončiť svoj život viac-menej dobrovoľne? Čo to vlastne tá samovražda je? Hovorili nám, že samovraždu spáchajú ľudia, ktorých nikto nemal rád. A to ich donútilo urobiť takú „sprostosť“.Ako ten proces prebieha? Je vedomý, alebo nie? Skok a jemu podobné spôsoby áno. No potom tu je ešte život sám. Niekto múdry raz povedal, že život je len spenie ku smrti. Ja to teraz vidím podobne. Žijeme, zomrieme a možno tu po sebe niečo zanecháme. Keď žijeme, tak si predpokladám uvedomujeme aj to, že zomrieme. Život sám o sebe je samovražda. Motív? Nedokážeme prekonať to, že nás mama porodila, čiže odvrhla. To by vysvetľovalo aj Freudovu nenávisť voči mamám.Život je úžasne dlhý proces samovraždy. Každú sekundu nášho života sa zabíjame. Pomaly. Nevedome? Vojna. Prečo idú mnohí do vojny? Ak tam idem, viem, čo sa mi môže stať. Tak prečo tam idem? Moje Ja dúfa, že sa t nestane, no niekde hlboko viem, že sa to stať môže. Idem do vojny, lebo nevedome túžim zomrieť?Prišiel som sem, lebo som chcel zomrieť. Zomrieť ako hrdina. Zbaviť sa viny. Zomrieť ako slušný a inteligentný chlapec pod nohami skínov. Budú o mne písať v novinách. Budem slávny. Postavia mi pomník. Civilizujem túto krajinu. A mám všetko, čo som si zasúžil. Lieky, alkohol, bolesť, dážď a zbraň. Teda skoro všetko. Som fakt zvedavý, čo mi budú hrať na pohrebe. -je mi to ľúto,- šepol som.-zbabelci nacistický,- zakričal som.A v tom sa ozval výstrel.-Vstávaj! Vstávaj človeče. Mal si len zlý sen.-Čo?-Zlý sen. -A ani nevieš aký. Snívalo sa mi, že sa chcem zabiť, lebo som neuniesol vinu sa smrť svojich lások. Všetky samovraždy boli ako ich a ja som tak aj chcel zomrieť. No nakoniec ma dokopali skíni. Bolo to šialené. Také skutočné. Normálne som si myslel, že som mŕtvy.-WOW. Našťastie to bol iba sen. ....No ono to sen nebol. Celé to napísal na kusy papiera a položil na môj stôl tesne pred tým než odišiel. Keby som ho bol v to ráno z toho „sna“ prebudil... Stačilo, keby som ho počúval?